Až 10% voličov nebude voliť prezidenta SR!

Autor: Samuel Zubo | 17.5.2018 o 10:33 | (upravené 23.5.2018 o 19:57) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  2225x

Na jar 2019 nás čakajú prezidentské voľby. Dnes už vieme, že Andrej Kiska nebude kandidovať. Slovenská republika však tisícom občanov odoprie ich ústavné právo voliť prezidenta, ak budú v čase volieb v zahraničí

 

Na jar 2019 nás čakajú prezidentské voľby. Dnes už vieme, že Andrej Kiska nebude kandidovať. Slovenská republika však tisícom občanov odoprie ich ústavné právo zvoliť si prezidenta, ak budú v čase volieb v zahraničí. Slovensko je totiž jednou z posledných troch krajín Európskej únie (EÚ), ktorá stále neumožňuje svojim občanom voliť prezidenta zo zahraničia. Okrem nás sú na tom rovnako už len občania Írska. Aj tí však v roku 2019 chystajú referendum, ktoré možno voľbu zo zahraničia umožní.

Občianska iniciatíva Srdcom doma presadzuje voľbu zo zahraničia

Cieľom iniciatívy Srdcom doma je zmena volebného zákona, aby občania, ktorí majú právo voliť, mali túto možnosť, aj keď sa v čase volieb nachádzajú v zahraničí a to vo všetkých typoch volieb:

  • voľby prezidenta (najbližšie budú na jar v r. 2019)
  • voľby do orgánov samosprávnych krajov
  • voľby orgánov samosprávy obcí
  • voľby do Európskeho parlamentu (najbližšie budú v r. 2019)

(Poznámka: dnes majú občania SR možnosť voliť zo zahraničia len vo voľbách do NR SR).

Prešlo takmer 30 rokov, odkedy sme začali slobodne cestovať. Slovensko je dnes integrálnou súčasťou EÚ a naši občania stále viac cestujú do zahraničiaPodľa rôznych štatistík chodí do zahraničia za prácou či za štúdiom 300-400 tisíc občanov Slovenska.

Tisíce našich občanov cestujú na dovolenky či návštevy svojich blízkych. V čase volieb sa tak môže nachádzať v zahraničí o niekoľko desiatok tisíc občanov viac. Odhadujeme, že v zahraničí môže byť v čase volieb až 10% všetkých oprávnených voličov.

Srdcom doma - podpísať petíciu onlineSrdcom doma - podpísať petíciu online

Reprezentujú Slovensko, ale nesmú voliť

Len v samotnom Bruseli pracuje asi 650 občanov SR v inštitúciách EÚ. Ďalší pracujú v Luxemburgu, Štrasburgu. Ministerstvo zahraničných vecí SR odhaduje počet svojich pracovníkov v zahraničí na 500. Pracovníci, ktorí reprezentujú SR v medzinárodných inštitúciách, športovci na medzinárodných podujatiach, vedci na medzinárodných projektoch, študenti, vojaci v misiách, umelci, pracujúci - všetkým týmto dnes znemožňuje naša legislatíva voliť zo zahraničia vo všetkých typoch volieb okrem volieb do NR SR. Je snáď človek, ktorý vycestuje v čase volieb napr. do Brna, menej občanom? Prečo nedovolíme voliť občanom, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku, alebo len cestujú do zahraničia?

Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na veciach verejných. Zákony majú za úlohu konkretizovať ako občanom zaistiť tieto práva. Časy sa menia a zákony by mali reagovať na dobu, v ktorej žijeme. Preto je potrebné zmeniť aj Zákon 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vrátiť hlas našim občanom, ktorí sú v čase volieb v zahraničí.

Hanba v EÚ

Pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, Slovensko dosiahlo v posledných voľbách v roku 2014 zahanbujúco nízku volebnú účasť: 13.05%! Žiadna iná krajina EÚ nikdy v histórii nedosiahla takú nízku volebnú účasť od začiatku sledovania v roku 1979 (zdroj). Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa obáva, že v najbližších voľbách do EP bude záujem o eurovoľby ešte nižšíVolebná účasť by pritom mohla byť vyššia, ak by slovenských kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu mohli voliť aj občania v zahraničí.

Argumenty proti voľbe zo zahraničia

a) “Voľby zo zahraničia by boli údajne drahé.”

Zákon dnes umožňuje občanom voliť vo voľbách do NR SR poštou. Túto možnosť využilo v posledných voľbách v roku 2016 asi 20 tisíc občanov SR. Hlasovacie lístky im boli zaslané poštou. Ak by sme predpokladali, že jedna zásielka vyjde na 4 €, celkové náklady predstavovali asi 80.000 €. To predstavuje len 0.74% z očakávaných nákladov na prezidentské voľby a nezaťaží teda nijako mimoriadne štátny rozpočet.
Poznámka: volič si sám hradí náklady spojené so zaslaním vyplneného hlasovacieho lístka späť na Slovensko.

b) “Voľba zo zahraničia nie je bezpečná”

Ak dnes umožňujeme využívať spôsob voľby poštou pri voľbách do NR SR, náš štát evidentne považuje tento spôsob za bezpečný. Väčšina krajín svojim občanom umožňuje rôzne spôsoby voľby zo zahraničia. Ak to dokážu vyriešiť ony a bezpečne, môže aj Slovensko.

c) “Nech si občania naplánujú, aby boli v čase volieb na Slovensku”

Je mnoho súkromných životných situácií, ktoré sa nedajú naplánovať (účasť na svadbe, pohrebe, promóciách), počas ktorých občania vycestujú aby boli so svojimi blízkymi. Podobne nejde naplánovať mnohé pracovné povinnosti. Vedeli by o tom hovoriť diplomati, ktorých SR vyšle na medzinárodné rokovanie do OSN, EÚ, vojaci, ktorí musia nastúpiť v presnom termíne do medzinárodnej misie, desaťtisíce opatrovateliek, ktoré sa snažia zabezpečiť svoje rodiny na Slovensku a preto chodia v turnusoch za prácou do Rakúska, či študenti, ktorí majú povinnosti na školách v zahraničí.

d) “Kto nežije na Slovensku, nech nevolí”

Zákon 180/2014 Z.z. pre každé voľby stanovuje, kto je oprávnený voliť. Niekedy je kritériom občianstvo (vo voľbách do NR SR, v prezidentských voľbách, inokedy trvalý pobyt (vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a do orgánov samosprávy obcí). Vo voľbách do Európskeho parlamentu môže na území Slovenska voliť nielen občan SR, ale dokonca aj každý občan EÚ, ktorý sa v čase volieb nachádza na území SR. Nechceme meniť pravidlá, kto z občanov SR môže voliť. Tí, ktorí sú oprávnení voliť dnes, mali by mať možnosť využiť toto právo aj zo zahraničia.

Akým spôsobom by mohli občania voliť zo zahraničia?

  1. voľba poštou

    pre voličov najjednoduchšia cesta ako voliť zo zahraničia. Pre štát najlacnejší spôsob, pretože poštovné hradí štát len v prípade zaslania volebných materiálov zo SR do krajiny pobytu voliča. Volič hradí poštovné z krajiny jeho pobytu na Slovensko. Tento spôsob voľby je už overený z volieb do NR SR. Viac informácií o voľbe poštou.
    Náš postoj: Doporučujeme zaviesť pre všetky typy volieb!
  2. voľba cez internet

    pre mnohých občanov, ktorí ovládajú technológie určite najkomfortnejšie riešenie. Z dlhodobého pohľadu nemusí ísť ani o najdrahšie riešenie. Ak chceme ísť s dobou, naše ministerstvo vnútra by malo aktívne zbierať informácie o tom, ako voľby cez Internet realizujú v iných krajinách a na základe týchto poznatkov navrhnúť riešenie aj pre SR.
    Náš postoj: Doporučujeme rozpracovať návrh na úrovni MV SR.
  3. voľba na veľvyslanectvách

    tento spôsob považujeme za najhorší. Náklady na zabezpečenie volieb na veľvyslanctvách by boli pravdepodobne veľmi vysoké. Predovšetkým by bol však tento spôsob voľby veľmi nepraktický a zvýhodňoval by tých občanov, ktorí sa nachádzajú v mestách, v ktorých má SR veľvyslanectvo. Veľvyslanectvá sa nachádzajú obvykle v hlavnom meste, v mnohých krajinách sa však nenachádzajú. Voliť by tak znamenalo niekoľko hodinové cestovanie často i do inej krajiny, kde sa veľvyslanectvo nachádza.
    Buďme realisti - ak náš občan vycestuje napr. na víkend do Brna, určite nebude cestovať 4 hodiny na veľvyslanectvo do Prahy, aby tam odvolil a potom cestoval späť do Brna.
    Náš postoj: Doporučujeme ako doplnkový spôsob k voľbe poštou.
  4. voľba zástupcom (proxy)

    niektoré krajiny umožňujú svojim občanom voliť prostredníctvom zástupcu. Ide o splnomocnenie, ktorým občan zverí právomoc voliť svojmu zástupcovi, ktorý na základe jeho pokynov odovzdá hlas. Takúto možnosť majú napríklad občania Veľkej Británie, Francúzska, Holandska.
    Náš postoj: Pretože ide o u nás neznámy spôsob voľby a vyžaduje si diskusiu, momentálne ho nedoporučujeme.

Argumenty za voľbu zo zahraničia

Právo voliť je základom demokratickej spoločnosti

Moc v demokratických krajinách pochádza od občanov a poslanci sú zástupcami občanov, ktorí ich volia. Zákony preto musia umožniť občanom uplatniť ich volebné právo - tak, ako je to bežné vo vyspelých západných demokraciách. Občania dôverujú parlamentu a vláde, ak ich zloženie môžu ovplyvniť. Taký štát je stabilnejší. Len ak sa na voľbách môže zúčastniť významná časť oprávnených voličov, výsledky volieb budú reprezentovať vôľu občanov.

Iné krajiny umožňujú voľbu zo zahraničia

V rôznych krajinách je to rôzne. Snáď najústretovejšie k svojim občanom je Estónsko. To umožňuje svojim občanom v zahraničí voliť: a) poštou b) cez internet - napríklad mobilom c) na veľvyslanectvách. Niektoré krajiny, napríklad Grécko, či Taliansko preplácajú časť cestovných nákladov svojim občanom, aby sa mohli osobne zúčastniť volieb na území svojej vlasti. Viac o voľbách zo zahraničia v EÚ krajinách:

https://europa.eu/youreurope/citizens/residence/elections-abroad/home-country-elections/index_en.htm

Je dôležité, aby volebná účasť bola vyššia

Pri nízkej volebnej účasti stačí na zvolenie poslanca omnoho menej hlasov. V prípade mobilizácie extrémnych síl tak výrazne rastie riziko, že nás napríklad v Európskom parlamente budú po najbližších voľbách v roku 2020 reprezentovať extrémisti, ktorí by pri normálnej volebnej účasti tvorili zanedbateľný podiel bez možnosti zvolenia do EP.

Príklad:

V posledných voľbách do NR SR bolo zapísaných do voličských zoznamov približne 4.400.000 oprávnených voličov. Strane ĽSNS odovzdalo svoj hlas 209.000 voličov. To predstavovalo volebný zisk 8,04%. Predstavme si, že by sa v najbližších voľbách do EP, ktoré majú byť v r. 2019, naplnila obava ministra zahraničných vecí Lajčáka z nízkej volebnej účasti, ktorá by bola na úrovni 13% (572.000 odovzdaných hlasov), tak ako v posledných voľbách do EP. Ak by sa teoreticky podarilo mobilizovať strane ĽSNS všetkých svojich dvestotisíc voličov, predstavovalo by to pre nich volebný zisk 36%! Z 13 poslancov za SR by v Európskom parlamente sedelo 5 poslancov z ĽSNS. Slovensko by reprezentovali extrémisti a štát by si výrazne zhoršil medzinárodnú reputáciu.

Voľbu zo zahraničia podporujú osobnosti verejného života, občania i organizácie

Na podporu možnosti voliť zo zahraničia sme vytvorili online petíciu na stránkach www.srdcomdoma.skStačí vyplniť online formulár. Iniciatíva Srdcom doma si získava podporu u občanov žijúcich v SR i v zahraničí.

Online petíciu “Srdcom doma” za voľby zo zahraničia podporujú aj: Milan Lasica - slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák, Matej Tóth - olympijský víťaz, Slovenský atlét roka a Športovec roka, Magda Vášáryová - herečka a diplomatka, Pavol Demeš - politický analytik, Pavel Traubner - neurológ, Peter Breiner- klavírny virtuóz, skladateľ, aranžér, dirigent a spisovateľ, Zuzana Szatmary - aktivistka, Juraj Stern - ekonóm, rektor Paneurópskej vysokej školy, Renata Berkyová - poetka, publicistka, romistka, Český rozhlas - redakcia programu StretnutieSlovensko.digitalLEAF academy. Ďalších podporovateľov a partnerov nájdete tu: https://www.srdcomdoma.sk/peticiu-srdcom-doma-podporuju/.

A čo ďalej?

Uvedomujeme si, že ak chceme presadiť zmenu zákona, musíme jednať s politikmi a presvedčiť poslancov NR SR, aby naplnili literu Ústavy SR a vrátili občanom cestujúcim v čase volieb do zahraničia možnosť voliť.

Čo môžete urobiť vy?

Požiadajte svojich priateľov, aby vyplnili online formulár a podpísali sa tak pod našu online petíciu. Chcete urobiť viac? Kontaktujte nás na: info@srdcomdoma.sk.

Základné informácie nájdete na stránke s petíciou www.srdcomdoma.sk aktuálne informácie o našich krokoch nájdete na facebookovej stránke: https://www.facebook.com/srdcomdoma.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PRIMÁR

Kedy je hlien problém? Lekár radí, ako riešiť zadnú nádchu

Telo denne vyrobí aj liter a pol hlienu.


Už ste čítali?